sobota, 8. júna 2013

RECENZIA: Čierny sneh

Autor: Lotte Kinskofer
Názov: Čierny sneh
Vydavateľstvo: Fragment
Väzba: brožovaná, lesklá
Počet strán: 192
Rok vydania: 2012

Popis/anotácia: Kto je v skutočnosti páchateľ a kto obeť? Nikdy nedaj na prvý dojem, zdanie často klame...
Larin brat Simon zmizol bez stopy. Nikto netuší prečo, ani polícia nemá žiadne vysvetlenie. Lara sa rozhodne pátrať na vlastnú päsť a zistí zvláštne veci, ktoré sa k jej predstave o Simonovi vôbec nehodia. Medzitým sa po mestečku začnú šíriť divoké špekulácie a klebety. Hovorí sa o násilí, mučení a vydieraní. Bol Simon páchateľ alebo obeť? Lara je odhodlaná zistiť pravdu za každú cenu!

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *
Čo ma upútalo?
Keď sa pozriete na obálku, tak hneď na prvý pohľad je Vám jasné o čom asi kniha bude. Detektívne knihy s drogovou tématikou čítam málokedy, ale keďže túto som vyhrala u E_V_E, tak som jej dala šancu, a povedala si, že uvidíme, čo sa z toho vykľuje. Ak mám zhodnotiť obálku, tak mi príde vcelku zaujímavá, aj keď na prvý pohľad som si myslela, že tí ľudia, čo tam údajne tancujú, sú zombíci (:D) Zo začiatku som nechápala názov, ale po hlbšom začítaní a pochopeniu podstaty veci som okamžite zistila, čo to symbolizuje, a musím povedať, že je to viac než výstižné. Jediné, čo má ako-tak irituje je tá krv a v nej titulok Zločin. Nepochopím prečo tam dali, že nevhodné do pätnásť rokov, myslím si, že deti a teenagery sa s týmto v dnešnej dobe stretávajú v dosť skorom veku a po prečítaní by nemali mať žiadnu ujmu na zdraví. 

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

O postavách
Hneď ako otvoríme knihu a začítame sa do nej, tak sa zoznámime s Larou. Lara je mladá, sedemnásťročná dievčina, ktorá ma celý život pred sebou. Je pekná, v škole sa jej darí, má chlapca Maxa a okolo seba partiu kamarátov. Čo viac jej môže chýbať? No ani v najhoršom sne nedúfala v to, čo sa jej môže prihodiť. Mať brata, hlavne dospievajúceho brata je často dosť otravné. Večné problémy, hádky, však to poznáme. No Simon je v tomto dosť odlišný. Milý, tichý, nápomocný a nikdy nerobiaci problémy. V škole sa správa slušne, nebije sa a na víkendy chodí prespávať ku svojmu najlepšiemu kamarátovi Yannickovi. Idylka vyšitá ako z rozprávky. No čo ak sa raz nevráti domov? Neozve sa, doma si nechá mobil a len tak bez slova zmizne? Čo vtedy robiť?
Okrem Lary a Simona veľkú úlohu v príbehu zohráva aj Larin priateľ Max. Charizmatický a láskavý priateľ, na ktorého sa Lara môže vždy obrátiť či už v dobrom alebo v zlom. Poslednou dôležitou postavou, s ktorou sa stretávame je Bonzo. Larin priateľ z detstva, ktorý sa ocitol na ulici a žije ako môže. Nikdy sa nehrá na to, čo nie je a všetko Vám povie surovo do očí, tak ako to je.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Môj osobný názor
Zdroj.
Kniha je napísaná pre mňa zvláštnym spôsobom, a to tým, že text nie je pokope. Pri ostatných sa stretávam/e s tým, že je súvislý a nadväzuje na seba, no tu je použitá forma odstavec, medzera. Zo začiatku mi to celkom prekážalo, ale postupne som si zvykla a viac-menej to bolo už v pohode. Ďalším prekvapením je, že autor sa s nami už od začiatku nepára a hodí nás priamo do prostred deja. Nemám rada zdĺhavé, nudné opisy, pri ktorých je daná vec rozpísaná na päť riadkov a stále z toho neviete určiť pointu. Avšak pri niektorým pasážach mi to dosť vadilo a strácala som sa. Príklad. Lara napísala Maxovi, kde je a čo zistil. Max jej odpísal, že je tam a tam a že jej všetko vysvetlí. Otočím stránku a nejakým zázračným spôsobom som sa ocitla na vlakovej stanici uprostred šarvátky medzi Maxom a Bonzom a Lara sa ich snaží upokojiť. No nie je to čudné? Toto je presne to, o čom hovorím. Dej ide naozaj závratnou rýchlosťou a vy ho nestíhate sledovať. Čo sa týka štýlu písania, tak nemám moc veľké výhrady. Bolo to dosť rýchlo čitateľné, ale za to môže podstate fakt, že knižka má len niečo vyše 190 strán. Ale ak sa mám priznať, tak som ju čítala naozaj dosť dlho a väčšinou sa mi pri nej chcelo spať. (:D) Ku konci sa to našťastie zlepšilo a začala som byť napätá, ako to skončí. Rozuzlenie ma celkom dosť prekvapilo, ale nejdem písať v čom, aby som nikoho neukrátila o zážitok.
Ak to mám zhrnúť, tak išlo o fajn knihu s priemerným dejom, ktorá Vás ničím neohúri a čítať sa dá pomerne dobre, no miestami je odfláknutá.



* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Hodnotenie a celkový dojem
3/5

10 komentárov:

  1. myslela som, že ta recenzia bude negatívnejšia :D ale krotila si sa

    ja by som si ju určite neprečítala, ale sto ľudí, sto chutí :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Stále sa mi čítala lepšie ako Denník nočného motýľa, to bola úplná katastrofa :D Túto knihu zaraďujem k takým, ktoré stačí prečítať len raz, odložiť a už sa k ním nevracať :D

      Odstrániť
  2. znie to celkom zaujímavo :) mozno by som sa po tom pozrela v kniznici :) pekná recenzia

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Kniha je celkom fajn až na pár vecí :) A ďakujem :)

      Odstrániť
  3. Mne sa kniha páčila o čosi viac. Bola zaujímavá. A oveľa lepšia ako Ľadové oči z tej edície :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som z tej edície čítala len túto, takže nemám moc s čím porovnávať :D

      Odstrániť
  4. Neláka ma táto edícia vôbec. Neviem prečo, proste nie 8D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Já jsem jí četla a hodnotila, myslím, stejně. Sice mě bavila více, než ostatní z edice, ale byla taková trochu pomatená :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som čítala len túto, ale stačilo mi :D Pomätená bola na mňa dosť :D

      Odstrániť

Ďakujem za každý váš komentár :) Veľmi si to cením :)